reklama

Nový článok : Dedko Jablko

Poznala som ho pred a po...Predtým ako mu zomrela manželka a jeho dcéra s vnučkami sa odsťahovala ...a po tom, keď zostal sám ako prst v tom veľkom pre neho dome s ešte väčšou záhradou, v dedine, kde som bola učiteľkou. Bol veselý, srdečný , vždy ma stretal s úsmevom a namiesto dobré ráno ma zdravil pre dedinu typickými pozdravmi :" Do školy? Nech vás lumpi poslúchajú! Neskôr, keď prefrčal na motorke a videl ma s nákupnou taškou  zakričal : " Nakúpené ?" A ja : A čo vnučky, už sú zdravé? Tieto "pozdravy "som považovala  a stále považujem za dôležitý spoločenský kontakt na dedine. Ak by niekto prešiel okolo mňa a nepovedal nič, tak je to "cudzár". Ja ako prisťahovalkyňa z mesta som bola podľa pravidiel dediny cudzárkou celých 10 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Karolko, môj sused cez ulicu, ma prijal medzi prvými , veď som učila jeho milované vnučky- krásne dievčatá s najdlhšími copami v dedine. Vždy sme sa mali o čom rozprávať, o škole, o vnučkách, o dcére, ktorá mu robila veľké vrásky a nechala sa otĺkať svojím neokrôchaným mužom. Vždy som to vedela, keď som sa pozerala do smutných očí jeho vnučiek patriacich k mojim veľmi dobrým žiačkam.

"Pani učiteľka, ona ma nepočúva, nechce sa rozviesť a mne nedovolí nič mu povedať..ja sa už nemôžem na to dívať "!?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani nemusel. Odišla. Aj s deťmi. Z hanby a bolesti. A odišla aj Karolova žienka, drobná, nenápadná, chorľavá. Navždy. Zostal sám.

Po čase som odišla pracovať do Bratislavy a dochádzanie z dediny mi zaberalo 3 hodiny denne. Susedov i známych som stretala len cez víkendy alebo počas dedinských osláv ...Nechodil tam. Čo je s ním ? Mala som toho veľa a tak som sa aspoň spýtala jeho sestry ako sa má."Nie dobre, pani učiteľka, má vysokú cukrovku." Musím ho ísť pozrieť, hovorila som si.

Čas neplynul, ale letel. Nevidela som ho dlho, predlho. Nechodila som už autobusom, ale autom som prebehla a vybehla s taškami domov, varila, upratovala..na suseda Karolka som však nemohla zabudnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednu sobotu som sa vybrala k nemu. Zvonila som, zvonček nefungoval, pes neštekal, kričala som cez plot, nikto nešiel k bránke. Potlačila som ju a po chodníku som prešla k domu. Sedel tam za domom, pred záhradkou, oddelenou starým kúrnikom a malou stodolou, na stoličke s tvárou obrátenou k slnku.

"Ale, pani učiteľka, tak dávno som vás nevidel."

"Ani ja vás, ako sa máte ?" A prosím vás, nevolajte ma tak, veď ja už neučím....".

Nepočul ma . A vtedy to povedal : " Chce sa mi zomrieť."

Čo na to povedať? Opýtať sa na vnučky, povedať mu, že je veriaci a nepatrí sa ...ale ja nie som, tak nemôžem mudrovať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Máte krásne jablká, mohla by som si nabrať? Urobím štrúdlu a donesiem vám, dobre ?"

"Len si naberte, aj tak len padajú, nikto ich nechce, nemá ich kto jesť".

Priniesla som domov jablká, marhule a kým moje deti chrúmali jablká, ja som upiekla štrúdlu. Zaniesla som ju a bola tam jeho sestra, ktorá priniesla kura s ryžou. Potešila som sa- tak predsa nie je sám."Sestra sa nikdy nezdrží dlhšie ako 5 minút, "-povedal mi po jej odchode. Mne ho zostalo tak ľúto, že som zostala . Ujedali sme si zo štrúdle a zapíjali kávou. A jablká som si tiež zobrala domov, aby som mu urobila ešte väčšiu radosť.

Ešte veľakrát sme ho šli pozrieť, aj keď dovŕšil svoju osemdesiatku. Prišla mu zahrať miestna dychovka a nezabudli na neho ani z družstva, robil tam predsa celý svoj život. Tešila som sa tomu, dostal aj hodinky aj tortu, z ktorej mi nanútil tri kúsky pre mňa, pre moje deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Vidíte, pani učiteľka, ani teraz neprišli, mňa toto zabije. ..nechcem už žiť."-opakoval stále dokola.

"Ale my všetci vás máme radi a vážime vás. "

"Veď vy áno, ale oni nie."Je im jedno, čo je so mnou."

" Veď oni prídu "- chlácholila som ho.

"Ale kedy ?"

Nevedela som odpoveď, nevedela som, čo mu mám povedať.

"Mami"-kričali na mňa deti, keď som sa raz vrátila neskoro domov-"vieš, kto zomrel ?"

"Kto ?"

"Dedko Jablko ". A rozplakali sme sa.

Chýbaš nám , chýbaš tej ulici, tomu domu, mali sme ťa radi, náš milý dedko Jablko. A chcem ti ešte povedať, že oni sa vrátili,...

"Ako "

Daniela Palkovičová

Daniela Palkovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Toto som ja,usmievavá,vyrovnaná so životom... Zoznam autorových rubrík:  Cestujem teda somCestujem teda poznávamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu